Po debutovej básnickej zbierke z roku 2019 prichádza autorka s ďalšou kolekciou básní, v ktorej svojským spôsobom rozoberá rozličné aspekty života obyčajného človeka a kladie čitateľovi znepokojujúce otázky o živote a o skutočných hodnotách. Aký je zmysel života? Závisí kvalita nášho života od toho, čo vlastníme? Prečo je individualizmus chápaný ako niečo neakceptovateľné? Kam sa podela elementárna

Protikomunistické básne, vydané posmrtne.

Táto výnimočná kniha úsmevne sprostredkúva formou veršov a dialógov matky so synom radosť a odvahu nepoddať sa osudu. Autor veršov Sandro Milučký objavuje cez svoju optiku humor v každodennej obyčajnosti a stmeľuje nielen dva rôzne svety, ale aj mnohých rôznorodých ľudí.

Človek sa prostredníctvom irónie odjakživa vyrovnáva so skutočnosťou. I Kvič reaguje na absurdity, aké plodí súčasná doba, a hravým spôsobom, skôr nadľahčene než zlomyseľne, miestami priam aforisticky, si vytvára vlastný odstup od tragických udalostí. Vo svojom básnickom debute, v ktorom vyhrotený pocit vykorenenosti vedie k vzdoru voči individualizmu v atomizovanej spoločnosti, ponúka autentickú skúsenosť,

Po dvoch rokoch prichádza Dávid Matuš so svojou druhou samostatnou zbierkou. Predstavuje v nej 31 básní, ktoré sú zároveň príbehmi s pútavou fabuláciou, s originálnymi výrazovými prostriedkami a s hlbokou myšlienkou. Pritom sú napísané sviežim, neošúchaným jazykom a veľmi zrozumiteľne. Dávid Matuš, mladý, talentovaný autor vstúpil do sveta poézie nenápadne, ako víťaz literárnej súťaže Andreja Chudobu.

Nina Kollárová sa čitateľovi predstavuje svojím básnickým debutom Premlčané ticho. Ako už napovedá názov, ticho je v zbierke variované na úrovni témy, ale aj na formálnej rovine. Kollárovej básne „nekričia“, naopak, jemným, kultivovaným spôsobom šepkajú. Ich šepot sa však nedá prepočuť, pretože autorka sa vo svojich textoch venuje vážnym témam samoty, ale aj (ne)naplnenej lásky či vzťahov ako takých.

Augustín (Gusto) Dobrovodský (1947 – 1999), neprehliadnuteľná postava bratislavskej neoficiálnej kultúrnej scény, vyštudoval sociológiu, no odmietol sa podriadiť profesijným kompromisom. Živil sa ako kurič, letá trávil na kysuckých Brízgalkách, podieľal sa na príprave a nakrúcaní niekoľkých filmov Dušana Hanáka, organizoval happeningy i ochranárske aktivity. Kniha básní Kurič v letnom kine je sumárom

Štvrtá zbierka poézie v ktorej autor po 25 rokoch s ľudskou i autorskou zrelosťou nadväzuje na rodinné, spoločenské, ale i úzko osobné témy svojej doterajšej poézie. Jeho návraty k domovu, k nástojčivému hľadaniu spravodlivosti v dnešnom svete, i k hľadaniu osobného šťastia v citových vzťahoch, sprevádza ľudskosť, ale aj nadhľad a sebairónia. Autorov „... uhol pohľadu dáva Petríkovej poézii, ktorá

Texty básnickej zbierky Jána Feketeho (najmä prvých dvoch častí Nervy a Kozmologikum) sú plné ozvien a alúzií, zaznievajú v nich obzvlášť intenzívne ozveny poetík 60-tych rokov minulého storočia, apely sú však dnešné, naliehavé. Nie je to „kritika spoločnosti“ a jej pomerov, Feketeho vzbura nie je v podstate ani vzburou, je výstražne vztýčeným prstom. Básnik s vyše polstoročnou literárnou praxou si

Miroslav Búran (1978) vydal básnické zbierky: Podoby (2010), Štyri ruky života (2010), Sólo pre 9 hlasov (9 autorov, 2011), Potreba milovať (2014) novely: Návrat do prítomnosti (2015), Poblúdenie (2016)

Po zbierke básní a pesničkových textov (Odkazovač, Slovart 2009) prichádza Juraj Soviar s novou zbierkou poézie. Soviar píše o čase, v ktorom žijeme, a ten je rýchly, bláznivý, často bezohľadný a často sa nám zdá, že je všetko obrátené dolu hlavou. A Soviar tieto chvíle a pocity zachytáva. Pri čítaní jeho veršov máte pocit, že s ním, s Jožom Urbanom, so skupinou Elán a s Ľubošom Zemanom sedíte niekde

Po úspešnej ,,Najkrajšej knihe Slovenska 2013\" V rukavičkách z vlastnej kože prichádza na trh druhé spoločné dielo a generačná výpoveď názorovo blízkych umelcov, básnika Juraja Žemberu a výtvarníka Petra Uchnára, Rana po štepárskom noži Rímske a rýnske s rovnako vysokými ambíciami. Opäť ide o knihu určenú náročným čitateľom, milovníkom poézie a výtvarného umenia. Lásku, ľúbostnú lyriku knihy V rukavičkách

V poradí ôsma básnická zbierka autora. Marián Milčák (1960) patrí k málo slovenským básnikom, ktorí cieľavedome a kontinuálne pracujú s najstaršími kultúrnymi odkazmi (mytológia, biblia). V slovenskom literárnom kontexte sa tak stal zdatným nasledovníkom Jána Buzássyho. V európskom priestore by sme mohli ako jeho inšpiračný vzor identifikovať hlavne tvorbu Zbigniewa Herberta, ktorého prekladal. Voľný

Možnosti neúspechu Ivony Pekárkovej sú, azda paradoxne, básnickou zbierkou o úspechu – o predstavách a očakávaniach, ktoré od nás má spoločnosť a napokon aj my sami. Rovnako, ako v predchádzajúcich zbierkach Lepšia verzia seba alebo Manželská poézia (spolu s Vladom Šimekom), aj v Možnostiach neúspechu vystupuje Pekárková ako precízna pozorovateľka s mimoriadnym zmyslom pre humor a prepracovanou poetikou.

Posledná zbierka Jána Buzássyho je rozdelená do dvoch častí: Z testamentov a Reči bokom. Ako už oba názvy napovedajú, autor sa v knihe snaží vnoriť do hĺbky ľudskej psychiky a zážitkov pozemského života v konfrontácii s povrchom sveta. Citlivo reflektuje súčasné dianie — teda to, čo sa nás všetkých bytostne dotýka. Jednoducho povedané: z pohľadu duchovne založenej individuality autor vníma povrch sveta

Doterajšia tvorba J. Š. Kuzmovej (1947 – 2020), podobne ako nová zbierka V mesačnom oratóriu alebo Čas čakania, je poznamenaná fascináciou myšlienkami a celou osobnosťou F. M. Dostojevského, ktorému sa autorka dlhodobo venovala aj vo svojich literárno-teoretických prácach, pričom sa zameriavala hlavne na metafyzické a etické motívy v tvorbe ruského klasika. J. Š. Kuzmová si priamo v básňach priznáva

Básnické médium v Hermovskej chôdzi Štrpku reflektuje aj pohlcuje nejednoznačnú, komplikovanú podobu sveta, ktorú zachytáva viacrozmerná významová sieť pripomínajúca hologram s naznačenou dynamickou hĺbkou, sémanticky ekvipolentnými perspektívami, ale paradoxne aj istou premenlivou difúziou významu a prebleskujúceho zmyslu. V texte koexistujú motívy a podtextové úvahy o zdanlivej inherentnosti vecí

Zbierka Teórie osobnosti predstavuje sociológa, kritika a redaktora Dominika Želinského aj ako vyzretého a poučeného básnika, ktorý vo svojich textoch so špecifickým nadhľadom komentuje a glosuje celé spektrum postáv, spoločenských a politických fenoménov či literárnych trendov. Autor v knihe pôsobí na prvý pohľad ako nezaujatý pozorovateľ, jeho observácie však zároveň možno čítať ako hĺbkové ponory

Ako sám autor hovorieva, je viac otcom ako básnikom. Zbierkou Dekonštrukcia podľa času sa snaží tento pomer trochu upraviť. Knižka prináša takmer 70 zrelých básnických textov hľadajúcich odpovede na vzťahové, existenciálne či sociálne otázky, ktoré s ú systematicky usporiadané do šiestich cyklov. Jednotlivé cykly sú pritom stmelené nielen tematicky, ale rozohrávajú sa v nich dokonca drobné epické príbehy

Monografia Jána Zambora Vzlyky nahej duše. Ivan Krasko v interpretáciách je fundovaným sprievodcom najvýznamnejšieho básnika slovenskej moderny a slovenského symbolizmu. Kraskosvoje lyrické verše charakterizoval ako „vzlyky nahej duše“. Ján Zambor ukazuje cestu, ako sa do týchto veršov ponoriť. Monografiu dopĺňajú bohaté biografické a bibliografické fakty autora.