Po debutovej básnickej zbierke z roku 2019 prichádza autorka s ďalšou kolekciou básní, v ktorej svojským spôsobom rozoberá rozličné aspekty života obyčajného človeka a kladie čitateľovi znepokojujúce otázky o živote a o skutočných hodnotách. Aký je zmysel života? Závisí kvalita nášho života od toho, čo vlastníme? Prečo je individualizmus chápaný ako niečo neakceptovateľné? Kam sa podela elementárna

KRISTÍNA JANEGOVÁ, (1952), žije a tvorí v kraji pod Veľkou Javorinou, v meste Stará Turá, no srdcom je Myjavčanka. V kopaničiarskom kraji prežila celý svoj aktívny život. Počas mnohých rokov zúčastňovala sa rôznych literárnych súťaží s celoslovenskou pôsobnosťou ako Wolkrova Polianka, Literárna Senica, literárna súťaž Trenčín Jozefa Braneckého, kde získala i rad významných ocenení. Svoje verše uverejňovala

Dr. Jozef G. Cincík je pevne zakorenený v dvadsiatom storočí, ale imagináciou a intelektom prenikol veky a pochopil sily, ktoré stvárňovali svet. Z útrob tisícročia premietol na obrazovku dneška dejotvorné osobnosti svojho národa a bezpečne ich zakotvil vo vedomí moderného Slovenska. Na minciach, medailách, bankovkách, výsostných symboloch, ale aj v architektúre, skulptúre, maliarstve a v literatúre

Najevidentnejším posunom v poézii, ktorá sa konfrontovala nielen s vývojom osobnostného zrenia autora, so skúsenosťami vo vzťahu so svetom, ale aj s literárnou tradíciou, resp. fascináciou možnými interpretáciami sveta, je v novej Chmelovej zbierke istý odklon od poetiky paradoxu, koincidencie; dá sa povedať, že akoby na jej úkor narástla nostalgia, došlo k prehĺbeniu emocionálnych polôh, aké sa podistým

Tisíc podôb ženy je vyjadrením cesty k ženstvu a sebaprijatiu. Túto knihu písala žena. Nie iná ako vy. Občas rozbúrená ako oceán, inokedy pokojná, ponorená v tichu vlastnej pokory. Písala ju preto, aby opäť priniesla svetu tisíc podôb ženy, v ktorých je bez ohľadu na náladu, stav, výzor či predstavy spoločnosti jednoducho krásna, výnimočná a lásky hodná. Žena, ktorej sa dostane do rúk, nájde samu seba

Táto zbierka je plná intímnej poézie debutujúcej poetky Michaely Vankovicovej, ktorá knihou vstupuje do literárno-čitateľského života s podporou Spolku slovenských spisovateľov v rámci Edície mladých slovenských autorov (EMSA) časopisu Dotyky. Obsahuje 54 krátkych, dobre sa čítajúcich básní, v ktorých autorka životné udalosti a vnútorné pocity originálnym spôsobom pretavuje do poetickej roviny. Emocionálny

Autor predstavuje čitateľom zbierku osobnej lyriky. Tradičné témy ako láska, sklamanie, sebareflexia sceľuje spoločný podkladový motív – fenomén mesta, prírody a prírodných živlov charakteristických pre melancholické časti roka. Akoby odrážali autorove vnútro, ktoré je do istej miery poznačené nostalgiou až smútkom. Akoby nepatril do súčasného sveta, ktorý ho niekedy zraňuje a ktorému nie vždy rozumie.

„Tuším, že by som sem mal napísať niečo múdre, niečo, čo vám zmení život, alebo vám ho aspoň pomôže inak vnímať, ale to ste na zlej adrese. Nie som Budha, dalajláma ani Majk Spirit. A vôbec, čo by ste chceli od devätnásťročného youtubera...“ Zbierka básní známeho vlogera Expl0iteda vám umožní nahliadnuť do jeho hlavy.

Po vydaní titulu \"Človek v reči\" autor pokračuje v sprístupnení svojich denníkových zápiskov z obdobia rokov 1974-1983. \".....Poslaním knižky, ktorú predkladám čitateľovi, je práve zabrániť, aby s odchodom jedného lingvistu a prekladateľa nestratili sa nenávratne aj jeho príležitostné poznámky, pozorovania, výpisky, nápady, úvahy, tušenia pravdy i poblúdenia...

Láska i nenávisť, vášeň i chlad, zamilovanie i bolesť, vyznania i mlčania, kríza i rozkvet, vernosť i nevera, stretnutie i rozchod, hľadanie seba cez partnera... Siedma poetická zbierka od Hiraxa, kde sa ilustrácií opäť zhostila Sofia.

Ján Tazberík, poet, v roku 2012 ocenený výročnou cenou Slovenských pohľadov, autor básnických zbierok Pramene svetla, 1977, Rozpätie jasu, 1983, Interpunkcia svetla, 1990, Spod hladiny kameňa, 2012, sa tentoraz prezentuje zbierkou (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2014), ktorej vnútorné napätie osciluje medzi dvoma pólmi: na jednej strane je to tajomstvo bytia a smrti, na strane druhej hľadanie

Joe Palaščák (1984). Vydal básnickú zbierku Teloi (2008), za ktorú získal prémiu Ceny Ivana Krasku. Žije v Košiciach.

Akokoľvek sa V. Beniak opakovane potrvdzoval ako básnik rodu, vždy bol vzdielaný od úzkoprsého postoja kultúrne izolovaného nacionalistu, ktorý nevidí, nepozná a nedocení duchovnú kultúru iných národov. Aj záverečná štúdia Jána Gavuru sa dotýka citlivých miest spojenia básnictva a politických osudov národa. A dotýka sa ich citlivo. Vyhýba sa vyexponovanej dvojpólovosti: nadšeného \"za\" alebo odmietavého

Selfie je autorský a súčasne konsenzuálny (autor – literárna veda – redakcia) výber zo šiestich básnických zbierok básnika Mariána MILČÁKA (*1960), ktorý za štyri desaťročia svojich tvorivých aktivít (knižne debutoval v r. 1989) vniesol do slovenskej poézie obdivuhodné motivické a tematické rozsahy – v závislosti od predhistorických a pohanských cez duchovné a spirituálne až po vedecké a historické

Posledná zbierka Jána Buzássyho je rozdelená do dvoch častí: Z testamentov a Reči bokom. Ako už oba názvy napovedajú, autor sa v knihe snaží vnoriť do hĺbky ľudskej psychiky a zážitkov pozemského života v konfrontácii s povrchom sveta. Citlivo reflektuje súčasné dianie — teda to, čo sa nás všetkých bytostne dotýka. Jednoducho povedané: z pohľadu duchovne založenej individuality autor vníma povrch sveta

Básnická zbierka Nech je nebo všade spolu s knižkou More srdca, ktorej sa predalo 2000 kusov. Knižka obsahuje viac ako 95 básní, miniatúr, aforizmov, bájok a zamyslení zaoberajúcich sa ľudskou dušou, láskou, rôznymi odtieňmi vzťahov, spoločnosťou, vesmírom a je opäť ilustrovaná skvelými obrázkami od Janky Thomkovej. Tentoraz však budú v plnofarebnom prevedení.

Básnická zbierka spisovateľky, prekladateľky, redakorky, novinárky, tlmočníčky, učiteľky Márie Fazekašovej.

To čo neexistuje ale čo sme si vždy mysleli: želali: snívali: tušili: to čo môže zaplniť šialenú trhlinu medzi svetom a nami: vedie nás k najkrajnejšej hranici: k bodu, kde sa myšlienka transformuje do formy & kde sú city tak ukryté že evokujú nič... – Mila Haugová, úryvok z novej básnickej zbierky Srna pozerajúca na Polárku

Tretia publikácia Jozefa Janta, ktorá vyšla pod názvom Opona večnosti je celoživotnou zbierkou jeho básni. Kým v predchádzajúcich knihách poviedok (Púť za poznaním, Na ostrých streľbách) založených na spomienkach autor odkrýva, o. i., neľudskosť komunistického režimu v 50. rokoch minulého storočia a mapuje stav armády, keď vládol vojenský dril podľa sovietskeho vzoru, vo svojom najnovšom diele sa pozerá