Cieľom tohto vydania je sprístupniť Gašparove prózy širšiemu okruhu čitateľov. Výber obsahuje prózy pôvodne zaradené do rôznych Gašparových kníh vydaných medzi rokmi 1920 a 1935, z ktorých viaceré boli uverejnené i v troch zväzkoch Sobraných spisov Tida J. Gašpara.

Precízne koncipovaný a bohato zaľudnený román syntetizuje na pozadí zlomových historických pohybov dramatické príbehy fiktívnych postáv, ako aj v tej dobe reálne žijúcich osôb. Je imaginatívnou sondou do podhubia veľkých dejinných udalostí.

Učiteľ dejepisu na bratislavskom gymnáziu, ktorý prišiel v detstve o rodičov, sa ocitá v bizarnom svete novodobých sirôt, z ktorých každá vyjadruje svoju osamelosť osobitým spôsobom. Doposiaľ prednášal študentom udalosti uplynulých dejín a zrazu na prahu štyridsiatky zatúži vniesť do svojho života čosi výnimočné, čo by ho posunulo vpred.

Keď otec vošiel, pozdravil som. Ale k stolu sme si sadli mlčky.

Keď umrie člen rodiny, pozostalí nesmútia za zosnulým, ale nad svojimi premárnenými životmi. Prevládne v nich pocit úzkosti a po kríze nasleduje morálny rozklad, ponárajú sa do svojich vlastných svetov a zabúdajú, prečo sa vlastne stretli.

Keď sa do rodiny narodí dieťa s postihnutím, zatrasie to všetkými zúčastnenými. Ako rôzne sa dá k tomu pristúpiť, ako môže pomôcť štát a ako spolky matiek s podobným osudom, ako štátna mašinéria zomelie aj ten najlepší úmysel, a ako sa z toho celkom nezblázniť, alebo možno aj áno.

Hlavná hrdinka odmalička trpí pocitom, že do prostredia, v ktorom sa narodila, nezapadá, a namiesto svojich rovesníkov vyhľadáva a pozoruje ženy, ktoré tiež žijú určitým spôsobom nekonvenčne a netypicky. Linka neobyčajne-obyčajných žien sa tiahne celým jej životom detstvom, dospievaním aj ranou dospelosťou, keď sa rozhodne venovať umeniu a presťahovať sa do veľkého mesta.

Libor je slušný chlapec z dobrej rodiny, ale keď vyrastie, aj on bude musieť z niečoho živiť svoju rodinu. Dospelým sa stáva v 90. rokoch, keď je peňazí dosť.

Víno je jeden z najstarších kultúrnych vynálezov ľudstva. Je o niečo mladšie, ako pazúrikové nástroje a o niečo staršie, ako koleso.

Próza významného historika tentoraz nie je odborným textom, svoju profesiu a zameranie na dejiny začiatku 20. storočia autor však nezaprie ani pri písaní beletrie. Ide o príbeh vnútorne rozpolteného človeka, ktorý bilancuje svoj život prežitý v dobe, ktorá začala strácať svoju reálnu tvár a stále viac sa začala premieňať na obrazy, filmové plátna a snové vízie.

Zbierka posledných diel Martina Rázusa, ktoré boli napísané krátko pred jeho smrťou a obsahuje dve dlhšie novely a niekoľko poviedok. Novela Bombura je príbehom legendárneho rytiera Bomburu z Brezna, ktorý sa preslávil bojom s Turkami a Samo Chalupka o ňomnapísal: ...a tu náš Bombura: víťaz to od pluha, biť ale dobre vie ruka jeho tuhá...

V samom názve Scherzo amabile sa nádherne zrkadlí obsah i spôsob napísaného, ako aj špecifický prístup k téme, o ktorú sa autor chce deliť s čitateľom. Kritický, pritom dobromyseľný, nezatracujúci postoj k spoločenskej skutočnosti aktuálnych dní so všetkými jej konzekventno-nekonzekventnými prejavmi životno-rutinérskeho myslenia a konania s klapkami na očiach a na ušiach, dobrovoľného podriaďovania

Príbehy ľudí, ktorí sa vzbúrili a odišli, lebo nesúhlasili. Odstrihli sa od všetkých a všetkého, čo doma mali a milovali.

Tvárime sa ako drsňáci na internete, ale v skutočnosti sme rozmaznaní synáčikovia, ktorí sa dojmú pri každej somarine. Vytáčajú nás idioti, chrapúni a prako**ti.

Autor v cykle piatich beletrizovaných dobrodružných príbehov, na základe menej známych skutočných historických udalostí, podáva plastický obraz o živote svojich hrdinov, mocných a bohatých, chudobných i bezvýznamných, ktorí ovplyvnili beh dejín na terajšom východnom Slovensku v období od 15. do začiatku 20. storočia. Je to pohodové čítanie pre všetky vekové kategórie, ktoré majú rady vzrušenie popretkávané

Svazek přináší dílo Egona Hostovského (1908—1973), předního autora psychologických a existenciálních románů a novel. Představuje autora charakteristickými prózami obou nejvýznamnějších období jeho tvorby — doby mezi světovými válkami, kdy se stal jedním z předních exponentů vlny psychologické prózy (Dům bez pána, 1937), a doby po druhé světové válce, v níž dospívá k reflexi absurdity lidské existence

Spoločnou niťou troch poviedok, ktoré tvoria príbeh knihy Tiene babieho leta, je vzťah Bruna – hrubého Holanďana, ktorý si zvyká na slovenskú spoločnosť – a Sylvie, ktorá sa snaží, aby si aj slovenská spoločnosť zvykla na neho. Zdanlivo všedné situácie, v ktorých sa raz za čas všetci ocitáme, sa v knihe vďaka ústrednej dvojici menia na obrazy, plné napätia a melanchólie, ale aj lásky a pochopenia.

„Sú tajomstvá, ktoré môžeme spoznať, ak máme dostatočne slobodné srdce,“ vraví Miki, jedna z postáv Háberovho románu, svojmu bratrancovi. A nám zostáva iba dodať, že slobodné srdce a najmä myseľ musel mať predovšetkým autor, keď v zdanlivo prostom príbehu situovanom do prelomových rokov tesne pred tzv. Nežnou revolúciou a dlhé roky po nej zachytil najdôležitejšie, zväčša temné stránky prechodu od totalitného

Stesky sú štvordielnym lyrickým cyklom, v ktorom Hviezdoslav spomína, hodnotí, dumá nad svojím životom a zamýšľa sa nad blížiacou sa smrťou. Trápi ho osud vlastného národa i Slovanstva.

Znovuobjavený, čitateľmi stále viac vyhľadávaný a znalcami literatúry uznávaný slovenský spisovateľ Rudolf Sloboda je autorom mnohých nadčasových diel, divadelných aj filmových scenárov a dvoch kníh pre deti. V románe Uršuľa, ktorý je jedným z jeho kľúčových diel, sa vzdelaná, sebavedomá, bystrá, racionálna Uršuľa počas školy zoznámi s rozvedeným mužom starším o dvadsať rokov, zaktorého sa vydá.