Soubor dvanácti povídek slovenského prozaika Pavola Weisse, který v češtině vychází pod názvem Vlastnosti snu, sympatickysvědčí o tom, že autor je i úspěšný dramatik. Všechny povídky se vyznačují přitažlivou kompozicí, která čtenáře spolehlivě vtáhne do jednotlivých příběhů.

Každý uteká iným spôsobom. Postavy v tejto knihe unikajú k zvieratám a k umeniu, hľadajú rozlet v neustálom ohrození.

Adam a Martin, dvaja učni zo socialistického zapadákova, sa púšťajú do naháňačky za lístkami na legendárny koncert Depeche Mode v Prahe v roku 1988. Rozpredajú zbierky plagátov z Brava, staré zásoby céčok, somrujú peniaze po babkách, len aby videli svoju milovanú kapelu.

Možno poznáte Cynickú obludu. Človek, ktorý ju vymyslel, už dlhé roky pred ňou vymýšľal množstvo iných vecí.

Kniha sleduje málo známe, ale rovnako vzrušujúce obdobie po podpise Satmárskeho mieru medzi kurucmi a cisárskou armádou v roku 1711. Existuje dostatok faktov, že povstalci vedení kniežaťom Rákocim naďalej pokračovali v tajnej príprave na novú etapu povstania a že práve Liptov bol jedným z centier týchto príprav.

Karpaty! Tu som! Alebo nie? Krajina detstva a dospievania.

Viete utekať ako tetka na hody? Prečítajte si tie najúsmevnejšie a najkrajšie slovenské ľudové prirovnania.

Kolenič pompézne nekritizuje globálny svet fundamentálneho hriechu - a napriek tomu narieka nad stratou harmónie a poľudštenia. Jeho próza je symbolom údelu človečenstva, ktoré z lona matky dobrovoľne vpochoduje do útrap slobody, ktorá mu vnucuje toľko pravidiel, koľko je len schopný znášať a uniesť a dobrovoľne sa vracia naspäť... Otázka je: kam je to naspäť?

Rivers of Babylon II. je volným pokračováním úspěšného románu Petera Pišťanka. Autor v něm svým nezaměnitelným stylem rozvíjí osudy postav knihy Rivers of Babylon I. a zároveň se děj prolíná s postavami z knihy Muzika (Kniha Zlín, 2009), která je u nás rovněž dobře známá a podle níž byl na Slovensku natočen i stejnojmenný celovečerní film. Pojďte tedy sledovat další osudy hrdinů románu – postav a postaviček

Otázku o zmysle ľudského života si kladieme denne. Môže sa zdať banálna a zbytočná, ale len do okamihu, keď sa nad ňou zamyslíme.

Autor prináša čitateľovi ďalšie voľné pokračovanie literárneho spracovania jeho denníkových záznamov, zachytávajúcich jeho vnútorné prežívanie prvého roku tohto tisícročia. Titul voľne nadväzuje na pred časom vo Vydavateľstve G-ATELIÉR vydané tituly autora – V dotyku s Pavlom Straussom VII.,X., Posledný rok a V jubilejnom roku 2000.

Knižný trh zaplavili lacné “fejky” známych autorov. Dostojevzski, Tolsztoi, či Toorgenef sú lacné náhrady trvalých literárnych hodnôt pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť čítať skutočnú, čitateľsky náročnú ruskú klasiku.

Dom v stráni napísal Martin Kukučín po odchode zo Slovenska na chorvátsky ostrov Brač. Inšpirovali ho príbehy, ktoré ako lekár počúval a zažíval na vlastnej koži.

Takmer zabudnutý príbeh napísaný podľa autentických výpovedí účastníkov plavby.18. mája 1940 vyplával z bratislavského prístavu parník PENTCHO so štyristo pasažiermi. Na palube boli mladí Židia, sionisti z organizácie Betar, snívajúci o vlastnom štáte v britskej Palestíne, študenti vyhodení z univerzít, a neskôr pristúpilo sto utečencov pred pogromom.

Druhá kniha autora zahŕňa zbierku poviedok ako Trpezlivý chlap, Vŕtačka nestačila, Človek nikdy nevie a iné.

Autor, známy fyzik, dlhoročný predseda Slovenskej akadémie vied, ale aj autor literatúry faktu, nadväzuje v Invektívach a inzultáciách na svoju predchádzajúcu knižku Aforizmy,bonmoty, maximy (2011). Svoje invektívy a inzultácie smeruje na jednej strane do vlastných (akademických a vedeckých) radov, ale adresuje ich aj našim „obľúbeným“ politikom, podnikateľskej sfére, manažérom... Do knižky zaradil

Silne emocionálny príbeh ženy, ktorá v návale pnutia života ukončila všetko \"slovenské\" a v znamení hesla, že zmena je nádej, sa vybrala do Írska zarobiť, ale hlavne nájsť samu seba. Typický žensky napísaný román autorky z Košíc rozpráva o všetkom čo ju stretlo a neminulo na jej životnej púti sebapoznávania - láska k zadanému mužovi, potrat, všemožné druhy citového upírstva a príkoria zo strany

O próze Večne je zelený, ktorá vznikala v sedemdesiatych rokoch, no prvýkrát vyšla až v roku 1989, autor povedal: „Je pravda, že o novele Večne je zelený som bol presvedčený, že nikdy nevyjde, a nielen pre režim. Možno aj vedomie, že ju nikto nebude čítať, spôsobilo, že sa mi písala báječne, uvoľnene.

Poviedky - vlastné trpké skúsenosti autora a tragické skúsenosti iných spolutrpiacich vydávajú otrasný dokument o neľudskom osude a o nepredstaviteľnom utrpení židov za druhej svetovej vojny.

Fascinujúce rozprávanie o životných príbehoch osobností, ktoré zomreli rukou kata, zaznamenalo pri prvom vydaní diela pred vyše 20 rokmi značný čitateľský úspech a uznanie odbornej verejnosti. V druhom vydaní je dielo doplnené o príbehy, ktoré za komunizmu z politických alebo náboženských dôvodov pôvodne nemohli byť publikované.