Precízne koncipovaný a bohato zaľudnený román syntetizuje na pozadí zlomových historických pohybov dramatické príbehy fiktívnych postáv, ako aj v tej dobe reálne žijúcich osôb. Je imaginatívnou sondou do podhubia veľkých dejinných udalostí.

Pri písaní románu autor čerpal nielen z vlastných skúseností a zo spomienok členov rodiny, priateľov i známych, ale aj z rozhovorov a diskusií s neznámymi ľuďmi, ktoré zažil, odpozoroval alebo len okolo seba napočúval. Inšpiráciou mu bol prastarý otec, dedinský kováč, pansláv.

Príbeh Dídžeja sa začína na dedinských diskotékach reálneho socializmu osemdesiatych rokov minulého storočia. Autor sa s čitateľmi delí o často neuveriteľné príhody z vtedajších diskoték aj z nástupu divokého nočného života v našom hlavnom meste po nežnej revolúcii.

Dve zbierky humorných až neuveriteľných historiek zo života známych i menej známych slovenských lekárov Čierny humor v bielom plášti 1 a Čierny humor v bielom plášti 2 od Petra Vala vyvolali veľký čitateľský záujem. Autor preto pripravil tretiu knihu s úvodom profesora Jána Štencla.

Zlo síce zutekalo, len aby sa nemuselo postaviť Pustovníkovi a jeho spoločníkom tvárou v tvár, zanechalo však za sebou tiene: v húštine, na nebi a v človeku. V druhom pokračovaní príbehu o mužovi s leopardom s názvom Slzy zeme odkrývajú hlavné postavy tajomstvá, ktoré mali ostať zabudnuté, a hľadajú tých, ktorí sa nikdy nemali stratiť.

Táto kniha je pomyselnou kronikou života Ruda Krasulu a generačného pocitu jeho rovesníkov. Autor sa zaoberá aj širšími postrehmi o dejinách, či osobnostiach vtedajšej socialistickej éry od Gottwalda počínajúc, cez Novotného, Dubčeka, Svobodu až po Husáka, Jakeša končiac.

„Moji rodičia mi za mlada vtĺkli do hlavy, že ,pozdraviť je slušnosť, ale odzdraviť je povinnosť\'. Nuž, niektorým ľuďom som predtým odpovedal na pozdrav so zaťatými zubami. Dnes už nemusím, pretože po Inventúre ma konečne prestali zdraviť oni.“ Okrem tohto čitateľského ohlasu na svoj životopis sa Andrejovi Hrycovi dostalo aj iného ocenenia: 20-tisíc predaných výtlačkov a množstvo pozitívnych listov,

Knižný debut pouličného básnika Šimona Ondruša je zrkadlom vzťahov či skôr ich úlomkov. V rozhovoroch muža a ženy sa jagajú fragmenty samolásky, čriepky škriepok, ale i poetických okamihov nehy a spolulásky.

Deväť príbehov, v ktorých sa priam magicky spája rozprávačský talent Kataríny Mikolášovej s nádhernými ilustráciami Petra Uchnára. Široký záber z hľadiska času od prehistorickej doby po dnešok určuje aj výber postáv, ktorým – skutočným aj vymysleným – sa autorka dostáva pod kožu, hlboko do duše i do srdca.

Zborník najlepších poviedok 21. ročníka tradičnej literárnej súťaže. Hlavnú cenu získal Jakub Zaťovič a porota udelila aj päť prémií, ktoré získala Barbora Hrínová, Júlia Oreská, Eva Ryšavá, Jana Turzáková a Katarína Varsiková. 21. ročníka literárnej súťaže Poviedka 2017 sa zúčastnilo 519 autoriek a autorov.

Mladá reštaurátorka Barbora žije v Prahe v čase vrcholiaceho stalinizmu. Cestou do práce míňa stavbu pomíka J.V. Stalinovi na Letnej, ktorého autorom je sochár Otakar Švec ( 1892-1955). Pamiatkový ústav ju poverí výskumom barokových sôch v Kukse pri Dvore Králové.

Obsiahly román je prenikavou autobiografickou retrospektívou obrodeneckej éry v 60. rokoch a následnej „normalizačnej“ epochy. Tých, ktorí verejne vystupovali za slobodu a nezávislosť, proti okupantom, vyhodili z práce, morálne hodnoty mnohí vymenili za prospechárstvo.

Hlavným hrdinom románu Zlý herec je postarší treťotriedny dabingový herec Timo, ktorého zatienili mladší, dravejší a výrazne talentovanejší kolegovia. Jeho umelecké ambície sa scvrkli na účinkovanie v nekonečných telenovelách a akčných filmoch.

Peter Karpinský sa predstavuje druhou knihou pre dospelých Naneobonevzatie po dvanástich rokoch od vydania debutu Oznamujeme všetkým majiteľom hrobov. (1997). Autorovi aj čitateľovi sa však oplatilo tak dlho čakať: Nanebonevzatie je vyzretou, koncepčne premyslenou zbierkou próz.

Obeť sexuálneho zneužívania Magda rozpráva svoj srdcervúci príbeh psychologičke Tereze Novákovej. Tereze nie je celkom jasné, či Magda hľadá len úľavu, potrebuje sa niekomu vyrozprávať, alebo chce odhaliť niečo hlbšie.

Budúci rok v Bratislave... Tieto slová sú viac než len parafrázou každoročného pesachového požehnania. Stali sa názvom knihy, najmä však tmelom fóra židovských emigrantov, ktorí odišli zo Slovenska po auguste 1968.

V novele Grázel sú príbehy také neuveriteľné, že sa mohli pokojne stať. Dospievajúci Džimi a jehopodarený otec prehlbujú svoj vzťah spôsobom „kto vydrží viac\". Aféry s podvodníkmi a prostitútkami ponúkajú čitateľom výnimočnú zábavu, no presvedčia tiež o tom, že otcovská môže byť nielen facka, ale aj láska.

Všetko nevyhnutné, osudovo nalinkované si nás stále viac a viac znepriateľuje. Odchody.

Hlavnou postavou románu je slobodný takmer päťdesiatročný muž, alkoholik, ktorý sa kvôli žene rozhodne začať nový život a prihlási sa na protialkoholické liečenie. Sloboda opisuje pobyt svojho hrdinu na psychiatrickej klinike, priebeh jeho liečby, a to s dôvernou znalosťou prostredia i ľudí - pacientov, lekárov i zdravotníckeho personálu.