Alica spoznáva to písmo, jeho sklon, tie výrazné slučky. Niet pochýb, že listy písala jej stará mama. Ale prečo? Prečo jej celé tie roky nič nepovedala? Nikdy nerozprávala o svojom živote slúžky v dome nemeckého generála. O zakázanej láske. O úteku z Nemecka. Hana zriedka hovorila o 2. svetovej vojne. Keď sa konečne rozhodla zveriť svojej vnučke, Alica pri nej nebola. Starká jej zanechala truhlicu

Sme iní ako tí pred nami je multižánrová beletria. Politický sci – fi thriller s prvkami ďalších literárnych žánrov. Autor vo svojom románe rozpráva príbeh o tom ako slovenský politik málo spôsobilý riadiť štát uverí dobre utajenému multimiliardárovi uskutočňujúcemu tajný plán na ovládnutie sveta prostredníctvom zákerného mikroorganizmu. Už z dosiaľ naznačeného je zrejmé, že ide o príbeh celkom vymyslený.

Pretože jedinou osobou, ktorá môže vo svojom živote niečo zmeniť, SI TY. Jediná osoba, na ktorej záleží SI TY. Si to práve ty, kto si musí uvedomiť, že takto to už ďalej nejde, a hocičo iné - skutočne hocičo, čo na teba teraz čaká, už nemôže byť horšie ako to, čo si prežívala predtým. 4. diel série (Ne)verná sa od predošlých troch častí nemálo odlišuje. Autorka v tejto knihe rozoberá nielen udalosti,

Eva, ľahtikárske dievča, časom žena a matka, sa viac zaujíma o svoje blaho než o potreby blízkych – manželov, ktorých si nebrala z veľkej lásky, ani detí, ktoré z týchto zväzkov vzišli. Všetko dianie okolo seba pociťuje ako zbytočnú príťaž na ceste k radovánkam a rozkošiam. Jediné, čo jej neprekáža, sú peniaze, kvôli ktorým je schopná urobiť mnoho nepekných vecí – hoci aj ubližovať vlastnej rodine.

Postavy bizarných príbehov navonok azda pôsobia ako kruté, nenávistné indivíduá, ich konanie však v konečnom dôsledku prezrádza túžbu intenzívne, poctivo žiť a odolávať banalite každodenného sveta. Jedna z postáv Ballovej knižky hovorí: Dobrý aforizmus je viac ako zlý román. Možno preto autor po úspešnej odbočke k relatívne dlhším prózam (V mene otca, Veľká láska) znovu prichádza s textami krátkymi

V auguste 1944 matka Mária opúšťa svoje deti a odchádza do Bratislavy, aby priviedla svojho muža k rodine. Netuší, že vlak, ktorým sa vezie, je posledný, lebo na druhý deň vypukne Povstanie. Takto sa začína pútavý príbeh z konca druhej svetovej vojny a prvých povojnových rokov na slovensko-maďarskom pomedzí v okolí Krupiny a Šiah. Čas plný dramatických udalostí a zvratov spoznávame z pohľadu mladej

Sedemnásťročná Stela je fixovaná na prsia od chvíle, keď partnerka jej otca príde o prsník kvôli rakovine. Dozvuky ochorenia majú zhubný vplyv aj na jej vzťah k najlepšiemu kamarátovi Viktorovi. Je zlomená a hľadá riešenie. Myslí si, že kúpou silikónov získa späť rodinné šťastie. V čakárni u plastického chirurga sa však začne jej skutočná premena...

13 listov, 13 prozaických zastavení vznikalo v rokoch 2002 až 2005. Autorka žila v tomto období starostlivosťou o ťažko chorého manžela. V jej podaní dostáva každý end šancu stať sa happyendom hodným láskyplného humoru, korenistej irónie a hrejivej obraznosti. Veď ako vraví sama Jarka Blažková, alias Džára: „... v starobe človek potrebuje optimizmus, ak ju má prežiť.“

Každý v sebe nosi svoje peklo, s ktorým sa musi naučiť žiť. Hanin život nie je jednoduchý a skrýva rodinné tajomstvo, ktoré by chcela pochovať a zabudnúť. No spomienky sa nedajú vygumovať ako pismená v školskom zošite...

Po úspešnom debute Krásni ľudia prichádza Zuzana Šimeková so svojím druhým románom. Hlavná hrdinka Ema pracuje v londýnskej advokátskej kancelárii. Čakajú ju veľké životné zmeny: nová pracovná méta – partnerstvo vo firme – a zároveň návrat domov, do Bratislavy. V tomto náročnom období jej do života vstúpi mladý muž Max. Spočiatku nevinný vzťah vo virtuálnej realite naberá na intenzite. Dokáže sa Ema

Žofia išla vždy proti osudu. Je pripravená zaplatiť za svoje rozhodnutia akúkoľvek cenu. O ďalšej kapitole svojho života má podstatne odlišnú predstavu a je rozhodnutá konať. Všetci muži jej života sú tak vtiahnutí do dômyselne rozohranej hry, ktorej cieľ je jasný – nájsť svojmu ešte nenarodenému synovi otca. Strhujúci príbeh židovského dievčaťa, slobodnej matky, ktorá sa rozhodla aj za cenu podvodu

Stále som odkladal čas, keď napíšem niečo o svojom priateľstve s Jožom Rážom. Kedysi dávno už vyšlo moje rozprávanie o našej hašišovej ceste do Amsterdamu za Vincentom van Goghom. A smutnosmiešny príbeh o tom, ako sme s manželkami splavovali deltu Dunaja, s názvom Dole vodou. V tých cestopisoch je veľa vecí, ktoré by som nedokázal nahradiť. Tak som ich len osviežil a pokúsil sa napísať úvod. Ten mi

\"Milé čitateľky, čitatelia, s bázňou a dôverou vám predkladám výber zo svojich poviedok. Zostavil som ho z niekoľkých starších – počnúc poviedkou Suliko, ktorú som napísal v roku 1984, ale publikujem ju až v tejto knihe, pokračujúc poviedkami Mimoriadny rýchlik, Busta, Zájdeme spolu na Podzávoz, Posledná nevera, Dávno som sa tak nezasmial a Srdce v podmienke. Tieto dielka zahŕňala moja prvá kniha

Nedeľa radosti je pravdepodobne najintímnejším textom zo všetkých doterajších próz Rastislava Puchalu. Na relatívne subtílnom príbehu, ktorého veľká časť sa odohráva v psychiatrickej klinike niekde v nemenovanom slovenskom meste, sa vysporadúva s témou utrpenia, jeho zmyslu a jeho miesta v živote človeka. Hlavný hrdina sa postupne stretáva so skutočnými, ale aj fantazmagorickými postavami, ktoré skrížili

Baladický príbeh z východného Slovenska. Od rána mi niečo našepkávalo, že bude zle. Aj bolo. Ale nepredbiehajme. Aj keď to viem, vôbec mi to nepomôže. Celý deň bývam v napätí. Viem, že príde búrka a chovám sa čudne. Bývam veľmi nervózny. Je to zvláštny dar. Starký šiel kosiť. Babička ho varovala: „Nechoď.“ Šiel. Zabil ho blesk. Búrka od Poľska. Najprv len mierny vánok, potom sa začnú obracať listy

Skvelá je autorkina predstavivosť i autorkina práca s jazykom, hravosť a tvorivosť. Kočalková sa nepredvádza, nasilu neexperimentuje, preto reč jej obrazov vyznieva pri všetkej objavnosti prirodzene. Napriek vonkajšej útržkovitosti prinášajú Kočalkovej texty vo svojom súhrne diskrétny, pritajený, ale emocionálne bohatý a presvedčivý príbeh objavovania vlastného ja v konfrontácii so svetom. Vychádza

Gejza Vámoš – lekár, ktorý z obavy pred rasovým prenasledovaním v roku 1939 odišiel do Číny, kde pôsobil v Tchien-šane, neskôr na Tchaj-wane a napokon ako lekár na viacerých miestach v Brazílii, kde v roku 1956 aj zomrel. Gejza Vámoš – „cynik, naturalista, ateista, freudista, samorastlý filozof a žid. Svojím neokrôchaným a zádrapčivým štýlom ,vdrúzil? sa do slovenskej preknotvároružolícej literatúry“

Život je len množina spomienok. Možno najviac tak štyri týždne... Ostatné hodiny a minúty možno zahodiť do smetí...Penzionovaný gymnaziálny učiteľ matematiky, strávi štyri týždne v dome na vidieku u príbuzných, ktorí odišli na dovolenku do zahranič ia. V nemenovanom mestečku na juhu Slovenska sa zoznámi s bezdomovcom, bývalým potrestaným a väzneným dôstojníkom. Spovedajú sa navzájom zo svojich životných

Kniha je strhujícím příběhem krásné Slovenky Angeliky. Dynamická dívka, žijící ve Vídni, přijímá lukrativní nabídku stát se modelkou v krajině, která jí nahání hrůzu. Všechno se však zdá být zpočátku ideální, kdyby ovšem nebyla unesena neznámým pachatelem. Ten ji drží několik dní spoutanou a se zavázanýma očima. Šokující odhalení nastane, když ji únosce přinutí, aby si ho vzala za manžela... Nechte

Prekladateľka Hana nemôže manželovi nič podstatné vyčítať. Vojto sa vzorne stará o rodinu, občas ju vezme na spoločenské podujatie, ich pätnásťročnému synovi zabezpečil študijný pobyt v zahraničí... No napriek zdanlivo harmonickému manželstvu si Hana čoraz častejšie kladie otázku, či je na prahu štyridsiatky aspoň trochu šťastná. Cíti sa osamelá a na manželovi jej prekáža čoraz viac vecí. Vo chvíli,