Ponožky, pyžamo, smoking, rum. To všechno si musí zabalit houslista českého symfonického orchestru, když vyrazí na zahraniční zájezd po koncertních síních.

Delphine de Vigan v románe zachytáva obraz súčasnej digitálnej doby, v ktorej ľudia žijú len preto, aby boli na očiach. Odkrýva v ňom zarážajúci pohľad na svet, kde sa všetko vrátane rodinného šťastia vystavuje na obdiv a predáva na sociálnych sieťach.

V mladosti bola Tara divoká. Odišla z manželstva bez lásky, vstúpila do ašramu, žobrala, aby nahnevala svojich zámožných rodičov, a roky sa naháňala za „umelcom“ bez domova – a to všetko s malým dieťaťom v náručí.

V tvorbe svetoznámeho nórskeho dramatika a spisovateľa Jona Fosseho (nar. 1959) sa diela zaraďované do úseku literatúry pre deti zakaždým, aj za hranicami Škandinávie, hodnotia ako mimoriadne presahové, ako majúce schopnosť prehovárať na viacerých úrovniach bez obmedzení v podobe veku čitateľa či prílišnej ohraničenosti témy. Jedným z najvýraznejších príkladov tejto presahovosti vo Fosseho tvorbe je

Na smrt blízkých se nikdy nepřipravíme. Má však smysl se o to pokoušet.

Petrov starší je chytrý, všemu tak trochu rozumí, jen se svým fádním životem automechanika není schopen nic provést. A tak hodně pije, vede řeči s kumpány a spolu se svou ženou a synem se mátoží neutěšenou realitou ruského zapadákova, jehož podobu navíc rozostřuje horečnatý opar chřipky, kterou se rodina Petrovových nakazila.

Hnutí Tálibán upevňuje svoji moc. Úkolem tajného likvidačního týmu SAS je zabíjet tálibánské teroristy.

Je noc před Štědrým dnem a nemocniční chodbou kráčí žena v šedém, aby si odvedla jednoho z nás. Má s sebou desky se jmény nás všech: pětileté holčičky trpící rakovinou, která maluje svou oblíbenou židličku na červeno, dvacetiletého mladíka leštícího pivní sklenici v milované hospodě, pětačtyřicetiletého muže, který uhání tmou v drahém autě a hledá, do čeho by narazil.

Náhodné úvahy sú zbierkou päťdesiatich dvoch rôznorodých fragmentov, čerpajúcich zo skúseností a poetiky, intuície a autobiografie. Názvy týchto krátkych textov vytvárajú pohyblivú mapu, ktorú si musí poskladať samotný čitateľ.

Joel se vrací na maloměsto, kde vyrostl. Okolnosti ho donutily začít se starat o svou matku Moniku, kterou se rozhodne umístit do domova Tallskuggan, určeného pro pacienty trpící stařeckou demencí.

Podľa skutočného príbehu slovenských Židov Laleho a Gity Sokolovcov. Román, ktorý si získal srdcia viac než 13 miliónov čitateľov po celom svete.

Členové klubu Staří-ale-ne-mrtví přivítali dva nováčky, aby zaplnili mezery, které zůstaly po Gritje a Eefje. Grietje Hendrik na uzavřeném oddělení pro pacienty trpící Alzheimerovou chorobou pravidelně navštěvuje, ona ho však nepoznává.

Louisa a Ludovic sa vydajú na cestu okolo sveta. Sú šťastne zamilovaní, plánujú spoločný život.

Dvaja malí chlapci v londýnskom byte čelia neznesiteľnému smútku z náhlej straty matky. Ich otec, ktorý sa venuje poézii Teda Hughesa, si predstavuje budúcnosť naplnenú láskavými návštevami a prázdnotou.

Hendrik Groen je sice starý, ale není ani zdaleka mrtvý a v dohledné době neplánuje nechat se pohřbít. I když je pravda, že jsou jeho každodenní procházky stále kratší, protože jeho nohy už mu tolik neslouží a musí s nimi chodit k lékaři častěji, než by chtěl.

Jedinečné líčení atmosféry tajemství a hrůzy z událostí, které se zprvu vzpírají logickému chápání, činí z Baskervillského psa nejslavnější Doylův detektivní román. Detektiv Sherlock Holmes se svým přítelem a pomocníkem doktorem Watsonem vyšetřují případy záhadných úmrtí na venkovském panství v pochmurné krajině vřesovišť.

Perecova novela Co je to tam vzadu na dvoře za kolo s chromovanými řídítky? (1966) vychází z oulipovské tradice „potenciální literatury“ a na první pohled se vyznačuje rozvernou hravostí, jazykovou komikou i formální vytříbeností.

Vari neviete, že neexistuje iná vzdialenosť ako tá, ktorú nedokáže preklenúť duša vo svojom rozlete? A keď duša tú vzdialenosť preklenie, stane táto vzdialenosť rytmom tej duše.

Jedno z najvýznamnejších diel svetovej literatúry vychádza v novom vydaní takmer po dvoch desaťročiach. Je výsledkom mohutného dojmu, akým na Irvinga Stona zapôsobili obrazy Vincenta van Gogha, s ktorým sa zoznámil v Paríži v 20. rokoch minulého storočia.

V hostinci Almayer na brehu mora sa zišla zvláštna spoločnosť: maliar, ktorý maľuje bielou farbou na biele plátno a pokúša sa zachytiť podstatu mora, profesor, ktorý sa iným spôsobom pokúša o to isté, žena, ktorú sem poslal jej muž, aby sa zotavila z nevery, a žena, ktorej má more vyliečiť precitlivelosť. Čo vlastne pochopili z mora a o mori, z tej tichej i búrlivej šíravy bez začiatku a konca?