Stíšená a intímna poézia A. Ondrejkovej pozostáva z neopakovateľných (imaginatívnych) záznamov s ambíciou na malom priestore, minimalisticky sprostredkovať dramatickú vnútornú situáciu ženského lyrického subjektu. Jej obraznosť v sebe nesie surrealistickú auru, postupy však smerujú k introspektívnej, hĺbavej reflexii. Táto kognitívna básnická mapa má svoje vyostrené existenciálne kontúry zvýraznené

Vo svojom oficiálnom debute Mŕtva kaviareň sa Martin Melicherčík predstavuje ako vyzretý autor s nápaditou a ľahko rozpoznateľnou poetikou. Básne zahŕňajú mnohé aktuálne aj staršie popkultúrne vplyvy, prirodzene prepájajú jazyk dnešného mestského života s poetickým videním a cítením. Kniha je špecificky vtipná a nebojí sa súčasné spoločenské dianie a život jednotlivca v urbanizovanom svete komentovať

Maja Jackobs Jakúbeková za svoj debut #Vykrivenie získala prémiu v súťaži Cena Ivana Kraska. Jej druhá básnická zbierka #Erised predstavuje v kontexte súčasnej slovenskej poézie nevšednú, imaginatívnu poetiku. Kniha je rozdelená do siedmich tematických celkov, ktoré spája motív zrkadlenia našich vnútorných túžob. Námetom zrkadlenia sa stalo Zrkadlo z Erisedu zo ságy Harryho Pottera od J. K. Rowlingovej.

Podľa básnika a prekladateľa Ľubomíra Feldeka má Dávid Paška nielen výnimočný, ale vzhľadom na jeho mladý vek, dvadsaťdva rokov – aj výnimočne zrelý talent. Prvú zbierku básní V roztrieštenom procese (2017) vydal už ako osemnásťročný a od toho istého roku študuje divadelnú réžiu vo viedenskej Universität für Musik. Režíroval už dokonca diela Euripida, Schillera či Brechta. V predošlej zbierke šlo o

Protikomunistické básne, vydané posmrtne.

Vyberať z diela Jána Kollára nie je také jednoduché. Tento veľký básnik je až do takej miery mumifikovaný, že oživiť ho vyžaduje poznanie a cit. Oboma predpokladmi disponuje znalec nášho národného obrodenia Miloslav Vojtech. V tejto edícii zbavil osobnosť a tvorbu Jána Kollára básnickej záťaže a učeneckého panciera, ktorými ich zavalil sám autor a rôzni jeho vykladači, a predstavuje nám ho v podobe

Debutová zbierka poézie herca, pedagóga hereckej tvorby, moderátora, rozhlasového, televízneho a filmového herca, ktorá dopĺňa obraz o jeho doterajšej autorskej činnosti scenáristu, dramatika i prozaika. Básne jeho osobnej lyriky rozdelené do troch častí, nie sú len návratom k detstvu, domovu a jeho hodnotám, ale aj k hodnotám, ktoré ho na osobnej i profesionálnej ceste naučil vyznávať život.

Najnovšia zbierka poetky Blanky Poliakovej s názvom Stretneme sa v básni prináša zaujímavú koncepciu, kde jednotlivé básne striedajú krátke prozaické reflexie. Je to monológ, ktorý autorka vedie so svojimi milovanými, so svojím srdcom a večnosťou. Aj keď ide o intímnu poéziu, čitateľ je vrúcne prizvaný, aby sa spolu s autorkou pýtal a aby odpovedal. Aby vypočul \"hlas\", prichádzajúci až z hĺbok studne

Štvrtý zväzok edície je venovaný zaujímavému experimentu autorky, známej skôr prozaickými a odbornými textami. Jej poézia má filozofickú zrelosť a formálnu ľahkosť. Je príťažlivá v mnohých aspektoch – citlivý a presný výber slov poteší ucho a ulahodí duši, čitateľ má možnosť vlastného domyslenia naznačenej témy, jemná stavba nesie vážne významy. Komorná interpretácia v podaní Jany Oľhovej rozširuje

Švantner chce povedať všetko obrazom. Vyhýba sa reflexii, sentenciám a pointe: básnický obraz nesie celú významovú a emocionálnu energiu a skrýva všetky podnety pre čitateľa. Albín Bagin, 1972 Švantnerova poézia vychádza zo zážitku, empírie; tieto impulzy podliehajú silnému náporu autorskej transformácie s cieľom vyťažiť z nich esteticky účinný kondenzát. Ján Zambor, 1980 Švantnerova poézia si získala

Autor predstavuje čitateľom zbierku osobnej lyriky. Tradičné témy ako láska, sklamanie, sebareflexia sceľuje spoločný podkladový motív – fenomén mesta, prírody a prírodných živlov charakteristických pre melancholické časti roka. Akoby odrážali autorove vnútro, ktoré je do istej miery poznačené nostalgiou až smútkom. Akoby nepatril do súčasného sveta, ktorý ho niekedy zraňuje a ktorému nie vždy rozumie.

Po troch rokoch opäť vychádza zborník najlepších prác 6. ročníka najprestížnejšej básnickej literárnej súťaže Básne 2016. Za ten čas sa vystriedalo v úlohe porotcov už niekoľko etablovaných básnikov (okrem iných Ivan Štrpka, Michal Habaj, Peter Šulej či Ján Buzássy). V tomto ročníku udelila ceny porota v zložení: poetka Mária Ferenčuhová (predsedkyňa), český básnik Petr Borkovec a poetka Katarína Kucbelová.

Básnická zbierka Nech je nebo všade je pokračovaním priaznivo prijatého debutu More srdca. Nech je nebo všade vyšlo na jar 2010 a obsahuje viac ako 95 básní, miniatúr, aforizmov, bájok a zamyslení zaoberajúcich sa ľudskou dušou, láskou, rôznymi odtieňmi vzťahov, spoločnosťou, vesmírom a je opäť ilustrovaná skvelými obrázkami od Janky Thomkovej. Tentoraz sú však vo farebnom prevedení, pričom druhé vydanie

Útla kniha veršov vychádza s vlastnými ilustráciami autora básnickej zbierky Gregora Nadzama.

Po vydaní titulu \"Človek v reči\" autor pokračuje v sprístupnení svojich denníkových zápiskov z obdobia rokov 1974-1983. \".....Poslaním knižky, ktorú predkladám čitateľovi, je práve zabrániť, aby s odchodom jedného lingvistu a prekladateľa nestratili sa nenávratne aj jeho príležitostné poznámky, pozorovania, výpisky, nápady, úvahy, tušenia pravdy i poblúdenia...

Generator x_2 (nar. kedysi dávno, v jednej vzdialenej galaxii) je experimentálna textová stratégia druhej generácie. V mene technologického vývoja sa vracia k odvrhnutým formám, technikám a metódam analytického umenia a kompozičných vied, ktoré skúma v nových, umelo vytvorených a spontánne udržiavaných prostrediach de/regulovanej básnickej tvorby. Biosemiotické aktivity Generatora sú známe doma i v

Básnická zbierka talentovaného Vladimíra Ďurku využíva metaforický potenciál jazyka a schopnosť človeka pomenovať a odkrývať skryté javy a súvislosti. Autorov básnický jazyk v sebe spája hravosť s vážnosťou a uvoľnenosť s nevyhnutnosťou. Vďaka tomu Ďurkova poézia plynie hladko. Na tomto esteticky výraznom podklade rozvíja svoje ľudské a osobné pozorovania a skúsenosti, ktoré podáva s väčšou či menšou

Možnosti neúspechu Ivony Pekárkovej sú, azda paradoxne, básnickou zbierkou o úspechu – o predstavách a očakávaniach, ktoré od nás má spoločnosť a napokon aj my sami. Rovnako, ako v predchádzajúcich zbierkach Lepšia verzia seba alebo Manželská poézia (spolu s Vladom Šimekom), aj v Možnostiach neúspechu vystupuje Pekárková ako precízna pozorovateľka s mimoriadnym zmyslom pre humor a prepracovanou poetikou.

Zemitá poézia Oľgy Gluštíkovej nerozlišuje medzi krásnym a škaredým, vysokým a nízkym. Odkrýva korene drsného oravského regiónu, zapustené do jeho obyvateľov po celé generácie. Súčasne poukazuje na symbiózu medzi človekom a krajinou, pri ktorej je existencia jedného organizmu podmienená bytím toho druhého. Krajina v Gluštíkovej básňach je totiž len zdanlivo anorganická: pulzuje, preniká, odovzdáva