Prvá divadelná hra Jána Chalupku, satirická veselohra Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe nezostali, vyšla anonymne v roku 1830 a v tom istom roku sa dočkala aj svojej prvej inscenácie. Humorný príbeh kocúrkovských malomeštiakov, ktorý trefne vystihol dobové pomery v slovenskej spoločnosti, zožal úspech a Chalupkova komédia sa v nasledujúcich rokoch stala jednou z najobľúbenejších hier ochotníckych

Najnovšiu knihu známej slovenskej herečky, už etablovanej autorky Zuzany Cigánovej (finalistky ceny Anasoft litera z roku 2008 za knihu Šampanské, káva, pivo) je možné nazvať trpkokrásnym príbehom o zložitom bytí (škaredej) ženy, ktorá je navyše osamelou matkou. O žene, ktorá nemohla žiť veľkými vecami, tak žila malými.

Nová poviedková kniha prozaika, básnika a laureáta Anasoft litera Petra Macsovszkého Oceán trpezlivosti zaspieval je vynikajúcou ukážkou autorovej erudície a majstrovstva. Kto riadi dianie na zemeguli?

Poviedková zbierka, ktorá prvý raz vyšla v roku 1986, pokrýva všetky Slobodove témy: vzťahy medzi mužom a ženou, otcom a synom, vzťah v pracovnom kolektíve i v rodine. Navonok sa poviedky javia ako humorné, no v skutočnosti sú vážne, odkrývajú vnútorné stavy a zážitky človeka tej doby.

Svou debutovou prózu Čepiec vydala slovenská spisovatelka a kulturní manažerka Katarína Kucbelová (* 1979) v roce 2019, tedy šestnáct let po básnické prvotině, k níž mezičasem připojila ještě další tři básnické sbírky. Čepiec má v sobě prvky národopisných textů, literatury faktu, cestopisné reportáže, dušezpytné literatury, ale i osobního vyznání a patrně by šly identifikovat ještě i další žánrové

Prozaická kniha Etely Farkašovej s výraznými autobiografickými prvkami je prestrihávaným príbehom minulosti a prítomnosti spracovaným v dvoch rovinách. Nejde pritom len o dva časovo posunuté deje, ale i o dva tvorivé prístupy späté fenoménom pamäti v individuálnom i celospoločenskom ponímaní.

Posledná večera a iné radosti je knihou zahŕňajúcou sedem poviedok, ktoré spája pochybovanie, neurčitosť a neistota. Sarkastický jazyk a čierny humor sa tu snúbi s kladením existenciálnych otázok ľudského bytia prekračujúceho obyčajnú súčasnosť.

Tardek uteká počas druhej svetovej vojny spolu s manželkou a malým synom z frontovej línie v Poľsku, pretože mu hrozí nebezpečenstvo. Usadí sa na Slovensku, kde prežije koniec vojny i nástup komunistického režimu.

Divadlo umí okouzlit. Své o tom ví i jedenáctiletá Františka, která raději než domů, kde je dusno nebo ticho k nesnesení, chodí po škole do dramatického kroužku.

Kniha vychádza v roku autorových 70. narodenín, keď sa Boris Filan vrátil k svojim najstarším cestopisom a použil metódu starého kubánskeho rybára. Ten mu poradil: „Keď ulovíš veľkú rybu, vyrež z nej filé a ostatné nechaj žralokom.“ Filanove cestopisy sú veľryba, 2 600 strán.

Peter Pišťanek, autor kultovej trilógie Rivers of Babylon či spoluautor úspešnej zbierky Sekerou a nožom, si v poviedke Neva zašiel po tému do postkomunistického Petrohradu. A predviedol sa ako naslovovzatý profesionál.

\"Začínal som ako literárny historik, ale od začiatku šesťdesiatych rokov ma strhlo písanie o súčasnej literatúre, najmä o poézii. Po vojenskej okupácii Československa, proti ktorej som spolu s inými príslušníkmi slovenskej inteligencie verejne protestoval a v tomto proteste aj zotrval, stratil som podstatnú časť svojich ľudských práv, napríklad aj právo pokračovať vo svojej práci.

Rivers of Babylon 2 alebo Drevená dedina je voľné pokračovanie debutového románu Petra Pišťanka. Autor v ňom predviedol to, čo sa už v náznakoch dalo zistiť v jeho predchádzajúcej tvorbe – motivické, no najmä personálne prepájanie jednotlivých príbehov samostatných textov.

Ľudový básnik, zberateľ ľudových piesní, ľudovýchovný pracovník. Popredný šíriteľ slovenských a českých kníh.

Najnovšia kniha Jána Litváka List v perzštine ponúka prácu s textom skôr ako kontrapunkt k prvotine, a zároveň voľne nadväzuje na témy načrtnuté v novších Litvákových knihách básní, poviedok, čŕt a literárnych poznámok. List v perzštine k pôvodnému debutu nepridáva nič, ani z neho nič neuberá.

Poviedky, alebo len krátke reflexie v knihe Čechánky nie sú o neuveriteľných veciach, nie sú ani o neobyčajných ľuďoch a ani o absurditách z televízneho bulváru. Sú len o každodenných strastiach a slastiach, ktoré pri krátkom behu životom môžu postretnúť každého z nás... Prinášajú zažité či prerozprávané príbehy obyčajných ľudí, príbehy dávno minulé, nedávne, ale aj také, ktoré sa stali len včera.

Výber z Matuškových statí a brilantných esejí o mravných či nemravných činoch v hraničných situáciách. Matuška nemoralizuje, vie o ľudskom správaní, o zlyhaniach, ale i o nečakanej odvahe.

Mladá reštaurátorka Barbora žije v Prahe v čase vrcholiaceho stalinizmu. Cestou do práce míňa stavbu pomíka J.V. Stalinovi na Letnej, ktorého autorom je sochár Otakar Švec ( 1892-1955). Pamiatkový ústav ju poverí výskumom barokových sôch v Kukse pri Dvore Králové.

Novinárka a spisovateľka, nositeľka Ceny za odvahu napísala beletriu o únose mladej medičky, ktorá je priamo inšpirovaná prípadom Cervanová, únosom, ktorý doposiaľ nebol zmysluplne objasnený, obvinení sa roky márne dovolávajú spravodlivosti.

svoja je zveľadená verzia textov, ktoré som počas piatich rokov písala pre československý vogue. texty sú obohatené mojimi škrabopisne napísanými denníkmi, fotkami z detstva, fotkami z mobilu a fotkami od úžasného jakuba gulyása, ktoré sme počas tých piatich rokov spolu fotili, väčšinou u neho doma v obývačke.