Ide o zbierku nepopísaných textov, ktoré nikdy neboli zhudobnené. Ku každej básni je ilustrácia ktorá dáva iný pohľad na danú myšlienku. Autor túto knihu nazval malou zbierkou básní.

Prorocká kniha. Magická stéla, pokrytá púštnym pieskom. Nájdená a očistená. Prebúdza magické myslenie, ktoré autor nazýva nepísanie.

Viera Benková (1939 – Báčsky Petrovec, Srbsko) – popredná spisovateľka a kultúrna osobnosť slovenskej literatúry a kultúry v Srbsku a vôbec v celom slovakofónnom prostredí. Je autorkou viacerých básnických celkov, zbierok poviedok i beletristickej publicistiky a románov. V roku 2014 vydal Spolok slovenských spisovateľov výber z jej poetickej tvorby pod názvom Herbár zeme. V roku 2017 jej na Slovensku

Druhá básnická zbierka lekára Vlada Šimka obsahuje výber básní z posledných rokov. Autor emigroval v roku 1968 do USA a od roku 1989 žije sčasti v New Yorku a sčasti v Bratislave. Stále cestuje po svete a aj jeho básne sú postrehmi z týchto ciest po svete, ale i zo Slovenska či USA. Zbierka je rozdelená je do dvoch častí Haiku a Reminiscencie. Knihu ilustroval autorov stály knižný partner výtvarník

Presne po desiatich rokoch prichádza autorská dvojica Erik Ondrejička a Ivan Popovič s voľným pokračovaním úspešnej knihy epigramov, tentoraz pod názvom HAPPYgramy. Kniha obsahuje 109 ilustrovaných epigramov, reflektujúcich ľudské vlastnosti, vzťahy a konkrétne reálie našej súčasnosti. Autori tejto veselo-smutnej zbierky si najčastejšie berú na mušku aktuálne problémy, ktoré so sebou prináša demokracia

V tejto zbierke sa nachádzajú nielen experimentálne ladené básnické cykly, kde hra s písmenami a číslami vyjadruje istú túžbu a jej naplnenie, ale aj také, čo nevybočujú z rámca tradičnej poetiky. V nich sa autor vracia do 70. rokov minulého storočia a svoje spomienky uzatvára vo voľnejšie nadväzujúcich básňach. Zo zvažovania možno vytušiť, ako sa navzájom prelínajú minulosť a budúcnosť. V jednom aj

Najevidentnejším posunom v poézii, ktorá sa konfrontovala nielen s vývojom osobnostného zrenia autora, so skúsenosťami vo vzťahu so svetom, ale aj s literárnou tradíciou, resp. fascináciou možnými interpretáciami sveta, je v novej Chmelovej zbierke istý odklon od poetiky paradoxu, koincidencie; dá sa povedať, že akoby na jej úkor narástla nostalgia, došlo k prehĺbeniu emocionálnych polôh, aké sa podistým

čistá duša prichádza s druhou zbierkou textov, ktoré sú tak trochu básničkami, aforizmami či slovnými hračkami. Všetky texty sú o láske, v rôznych jej podobách. Na rozdiel od prvej knihy, tieto texty ešte neboli zverejnené na sociálnych sieťach.

Poézia

Súbor básní, ktoré písala autorka z duše, a ktoré jej pomáhali prejsť rôzne obdobia v živote, či už ťažké alebo pekné.

Kniha slovenského básnika, prozaika, esejistu zo Srbska, Jána Labátha (nar. 1926 v Báčskom Petrovci), pozostáva z dlhšieho prozaického útvaru Diaľky, zo štyroch poviedok a viacerých ukážok z básnickej tvorby, pričom zbierku zostavil jeho srbský kolega Víťazoslav Hronec do edície Slovenský svet. Labáthova novela Diaľky je zaujímavou sondou do minulosti hlavného hrdinu Jana, jeho otca a starého otca.

V. Benková, nar. 1939 v Báčskom Petrovci (Srbsko), je členkou Spolku spisovateľov Srbska, Vojvodiny a Spolku slovenských spisovateľov. Píše poéziu, prózu, literatúru pre deti, eseje, publicistiku, prekladá zo srbčiny do slovenčiny. Okrem poviedok, kníh pre deti, románu Stred sveta (2007) pripravila spolu s E. Farkašovou dve antológie – výber z poézie a prózy slovenských spisovateliek z materskej krajiny

Filozoficko-reflexívna lyrická výpoveď básnika – príslušníka staršej strednej básnickej generácie. Verše majú silný etický náboj, apelujúci na ľudskosť, vzájomnú spätosť ľudí a zodpovednosť odchádzajúcej generácie za prítomnosť a budúcnosť tej nastupujúcej. V neposlednom rade sa v zbierke akcentuje vlastenectvo a láska k rodisku.

Emócie z hlbín duše, to je nová zbierka básní od Petra Škorňu. Premyslený súbor autorových výpovedí je rozdelený do štyroch kapitol – úsvit, zmyselnosť okamihu, na prahu a post scriptum.

Modranská poetka vydáva zbierku, ktorej dala názov Osamilosť. Je zložený z dvoch slov: osamelosť a milosť. Oba výrazy spolu súvisia, ale sú zároveň v rozpore. Jej skromno-čisté básne sú o viere, modlitbe i smrti, ale zároveň o práci vo vinohrade, o viniciach i o víne. Ľubomíra Miháliková nie je poetkou veľkých gest ani svetoborných tém, ostáva vždy vo všednodennosti, preto dovidí lepšie do obyčajných

Antologie současné slovenské poezie představuje desítku básníků našich východních sousedů (Mária Ferenčuhová, Erich Jakub Groch, Michal Habaj, Elena Hidvéghyová-Yung, Katarína Kucbelová, Eva Luka, Nóra Ružičková, Martin Solotruk, Peter Šulej, Radoslav Tomáš). Přebásnění se ujali jejich erudovaní čeští kolegové - básníci Petr Prouza a Jana Štroblová. Knihu doplňuje zasvěcený úvod předního slovenského

Dvojjazyčná zbierka poézie predstavuje nadčasové básne Milana Rúfusa. Aj v preklade Anny Koptovej do rómskeho jazyka zostáva pohladením pre uši, oči aj dušu. Prekladateľka, poetka a novinárka sa venuje práci s rómskym slovom desiatky rokov – pre divadlo Romathan prebásnila do rómčiny tragédiu Krvavá svadba, muzikál Cigáni idú do neba a ďalšie. V roku 2020 z francúzskeho originálu preložila do rómčiny

Autorka načiera pod kožu, do vnútra, do intimity osobného sveta, ktorý si mnohí nechávame len pore seba. Básne sa začali rodiť v období, keď autorka prechádzala onkologickým ochorením. Je to poetický denník, ktorý ju uzdravoval a tento potenciál ponúka aj čitateľkám a čitateľom. Kniha je ilustrovaná obrazom, ktorý autorka namaľovala a vizuálne sprevádza celú zbierku.

Zaujímavý a výstižný názov zbierky autorka vysvetľuje konštatovaním, že Život je ako.../ karamelka/ chvíľu som malá/ a zrazu veľká/ chvíľu je sladký/ strašne ma ľúbi/ vzápätí má ma/ plné zuby... V tomto duchu sú ladené všetky básne v zbierke, na mnohých miestach nachádzame myšlienku, že nie rovnakosť spája, ale, naopak, rozdiely. Každý človek je iný a je potrebný vzájomný rešpekt a úcta, a to je podľa

Grochova rozpoznateľná, jedinečná a neopakovateľná poetika v tomto básnickom diptychu sprítomňuje umelecky originálne plnosť prežívaného ľúbostného citu, aj napriek (alebo vďaka) prežitej trpkosti jeho nenaplnenia. Grochov lyrický subjekt však prekonáva akúkoľvek individuálnu osudovosť nástojčivým hľadaním zmyslu v tom, čo je za hranicami času a reči. Nie je podstatné to, či je Grochova básnická mytológia